PL
slawistka, słowacystka, pracownik Instytutu Filologii Słowiańskiej Uniwersytetu Śląskiegow Katowicach. Prowadzi badania nad przekładem artystycznym, zagadnieniami z zakresu kontaktów międzykulturowych, historii literatury słowackiej, dramatu i teatru. Czołowe miejsce w jej dorobku naukowym zajmuje monografia Radošinské naivné divadlo: między konwencją a kontestacją (2004), jest też redaktorem tomu III Spotkanie Słowacystów Polskich. X lat Republiki Słowackiej w perspektywie polskich słowacystów (2005) oraz autorką wielu artykułów słowacystycznych, publikowanych w polsko-słowackich tomach zbiorowych i w czasopismach, m. in. w serii Studia o Przekładzie pod redakcją Piotra Fasta oraz w czasopiśmie „Przekłady Literatur Słowiańskich“. Nadto zajmuje się tłumaczeniem z języka słowackiego na polski, głównie tekstów naukowych i literackich.
SK
slovakistka, pôsobí v Inštitúte slovanskej filológie Sliezskej univerzity v Katowiciach. Venuje sa výskumu umeleckého prekladu, medzikultúrnych vzťahov, dejín slovenskej literatúry, drámy a divadla. Medzi jej najvýznamnejšie publikácie patrí monografia Radošinské naivné divadlo: między konwencją a kontestacją (2004), edične pripravila zborník III Spotkanie Słowacystów Polskich. X lat Republiki Słowackiej w perspektywie polskich słowacystów (2005), napísala značný počet slovakistických štúdií a článkov, publikovaných v slovensko-poľských zborníkoch a časopisoch, o i. v edícii Studia o Przekładzie pod redakčným vedením Piotra Fasta a v časopise „Przekłady Literatur Słowiańskich“. Prekladá do poľštiny slovenskú literatúru a zaoberá sa aj odborných prekladom.
EN
slavist, slovakist, works at the Institute of Slavic Studies at the University of Silesia in Katowice, conducts research on the artistic translation, and on the intercultural contacts, the history of Slovak literature, drama and theater. A leading position in her scientific achievements is the monograph Radošinské naivné divadlo: między konwencją a kontekstacją (2004), she is also the editor of volume: III Spotkanie Słowacystów Polskich. X lat Republiki Słowackiej w perspektywie polskich słowacystów (2005) and the author of many slovakists articles, published in the Polish-Slovak volumes collective and magazines, among others in the series Studia o Przekładzie (editor Piotr Fast) and the journal “Przekłady Literatur Słowiańskich”. Moreover, he deals with the translation from Slovak to Polish, mainly scientific and literary texts.
Lucyna Spyrka: Polskie przekłady dramatu słowackiego w latach 1990—2005 pobierz Rozwiń
Translated Title: Polish translations of slovak drama between 1990—2005.
Author Name: Lucyna Spyrka, Uniwersytet Śląski,
lucyna.spyrka@us.edu.pl.
Language: Polish.
Issue: 1 (1)/2009.
Page Range: 183-195.
Résumé: Prehľad prekladov slovenskej drámy v Poľsku v rokoch 1990—2005 berie do úvahy dve oblasti obehu dramatického textu: jednak divadelnú, a jednak literárnu oblasť ako dva priestory priameho styku príjemcu s textom preloženého dramatického diela. V uvedenom obdobi preklady slovenskej drámy boli iba zriedkavo inscenované poľskými divadlami, pričom prevládajú v tomto počte inscenácie rozhlasových hier. Príčinou je nedostatok prekladov slovenskej drámy do poľštiny. Preklady, ktoré vznikli pred rokom 1989, neboli uverejnené v tlači, zmizli v prekladateľských archívoch a dnes nie sú pristupné režisérom. Od začiatku 90. rokov tlačou vyšli preklady len štyroch slovenských hier, ktoré takisto neboli inscenované profesionálnymi divadlami. Preto priama prítomnosť slovenskej dramatickej tvorby v Poľsku je skoro nulová, pričom iba v malej miere je to spôsobené prekladateľovým výberom diela na prevod alebo kvalitou prekladu — výsledkom prekladateľových rozhodnutí počas procesu translácie. Dôležitou príčinou, no aj následkom neprítomnosti slovenských hier na poľských javiskach je skutočnosť, že poľský príjemca o slovenskej dráme a divadle vie len veľmi málo.
Summary: The review of polish translation of slovak drama between 1990—2005 regards two areas of dramatic text’s circulation. They are: scenic area and literatury area, which are also two spaces for direct contact between recipient and a text of a drama’s translation. During an indicated time slovak drama were staged by polish theatres seldom, stagings of radio-plays were dominated. The reason is in insufficiency of slovak drama’s translations in polish. Translations from before 1989 weren’t published, they loos at translators’s archives and now stage managers haven’t approach to them. From the beginning of 90. years only four translations of slovak drama were published. They also weren’t staged by polish profesional theatres. The direct presence of slovak drama in Poland is almost zero. This situation is only slightly owing by translators’s decision about a text to translating. It’s also slightly owing by a quality of translations like a final effect of a translators’s choices during his work. The minimal knowlegde of polish recipient anout slovak drama and theatre is also very important agent.
Lucyna Spyrka: Przekład udomowiony — przekład wyobcowany pobierzRozwiń
Translated Title: Preklad zdomácnený — preklad odcudzený / Domesticated translation — foreignizated translation. Author Name: Lucyna Spyrka, Instytut Filologii Słowiańskiej Uniwersytet Śląski, ?. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 251-265.
Resume: V teórii prekladu zakotvili pojmy domestikovaného alebo zdomácneného a odcudzeného prekladu. Tieto pojmy sa používajú na pomenovanie prekladových stratégií, s ktorých prvá znamená približovanie autora k čitateľovi a druhá naopak — približovanie čitateľa k autorovi. Výmenne sa používajú pojmy: exotizácia a naturalizácia v preklade. O preklade je možné uvažovať ako o procese alebo ako o produkte. Zdomácnenie a odcudzenie sa môžu vnímať aj ako sociálne pojmy, ktoré sa vzťahujú na fungovanie prekladu v prijímajúcej kultúre. Z tohoto pohľadu zdomácnenie nie je totožné s domestikáciou a si zakladá na zapojení sa diela do tradícii prijímajúcej literatúry pri takých istých princípoch, pri akých sa aktivizujú diela domácej literatúry, pričom je to sprevádzané doplňovaním prijímajúcej kultúry o text, ktorý intenzívne ovplyvňuje jej vývoj; odcudzenie zase znamená odstránenie s prijímajúcej kultúry prekladu, ktorý už v tejto kultúre bol zdomácnený, fungoval v nej ako hosť alebo ktorý v prijímajúcej literatúre vôbec sa neprejavil, aj keď bol uverejnený. Zvolená stratégia prekladu a jeho kvalita nie vždy rozhodujú o zdomácnení alebo odcudzení translatu v sekundárnej kultúre. O zdomácnení hlavne rozhoduje dopyt v prijímajúcej kultúre po danom texte. O odcudzení môžu rozhodnúť prekladateľské chyby, no aj riad faktorov, ktoré zostávajú mimo textu diela a nezávisia od prekladateľa. V článku boli ukázané prípady zdomácnenia a odcudzenia prekladu, hlavne v poľsko-slovenskej medziliterárnej komunikácii.
Summary: In the theory of translation rooted terms: domesticated translation — foreignizated translation, They are used as the name of the translation strategies. The first of them consits in bringing the author to the reader; the second one — inversely — consists in bringing teh reader to the author. As a replacement are used the terms: exotic and naturalisation in translation. Tranlsation can be seen as a process and a product. Domestication and foreignization also can be understood as the concept of social, whoch relate to existence of tranlsation in the host culture.In this context domestication is not synonymous with acquaintance and it is inclusion of the work in the tradition of the host literature under the same conditions under which literary works are subject to activation of native with complementary the host culture of the text which intensive impacts on its development. Foreignization means the removal of the host culture of the translation, which had already been domesticated in this culture or which was in a situation of translation — guest or which never existed in the host literature, although it has been published. Choice strategy, nor the quality of translation is not always decide od the domestication and foreignization of translation in the host culture. The domestication largely determines the need for the secondary culture of the text. The foreignization may be come with errors in tranlsation but also with a number of factors, which are outside the lyric, independent of the interpretation. The article discusses the specific cases of domestication and foreignization of translation, mainly in Polish — Slovak interliterature communication.
Lucyna Spyrka: Bliskość kulturowa a przekład w obrębie literatury polskiej i słowackiej pobierzRozwiń
Translated Title: Kultúrna blízkosť a preklad v okruhu poľskej a slovenskej literatury / The proximity of culture and literary translation within Polish and Slovak. Author Name: Lucyna Spyrka, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, lucyna.spyrka@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 184-199. Kľučové slová: translacia, kultúrna blízkosť, poľská, slovenská kultúra, literatúra, literárna recepcia. Key words: translation, cultural proximity, Polish, Slovak culture, literature, reception.
Résumé: Translatologický výskum spravidla sa sústreďuje na problémoch spojených s prekladom v okruhu jazykov a kultúr priemerne vzdialených. Vo všeobecnom presvedčení Poliakov slovenská kultúra je poľskej blízka. Podľa najnovších antropologických koncepcií ako kultúru blízku sa považuje takú, ktorá v prijímacom okruhu je dobré známa a akceptovaná a vzhľadom na stupeň záujmu o ňu zostáva v centrálnom postavení v porovnaní s ostatnými cudzími kultúrami. Slovenská kultúra je v Poľsku malo známa, nie je o ňu záujem, dá sa teda povedať, že je to len susedská kultúra. Takéto postavenie sa prenáša na počet uverejňovaných prekladov literárnej tvorby z južnej strany Tatier a na jej recepciu. Zase presvedčenie o blízkosti slovenskej kultúry voči poľskej sa nadpisuje na pociťovanú podobnosť jazykov, čo ovplyvňuje kvalitu prekladov. Rozdiely a odlišnosti v oblasti kultúry sa odzrkadľujú v jazyku a zapríčiňujú rôzneho druhu ťažkosti v procese translácie: v oblasti prekladu vlastných mien, slov — reálií, frazeologických spojení, vo spoločenských zvykoch, textových konvenciách, literárnych prúdoch a smeroch. Pozorovanie týchto ťažkosti vedie ku konštatácii, že napriek všeobecnému presvedčeniu o blízkosti poľskej a slovenskej kultúry preklad v okruhu týchto literatúr je plný problémov spôsobených kultúrnou odlišnosťou. Riešenia týchto ťažkosti prijímané prekladateľmi nasvedčujú tomu, že príliš často podliehajú ilúzii kultúrnej blízkosti a preklady neplnia svoje funkcie, ktoré im patria v poľsko-slovenskom interkultúrnom dialógu. Presvedčenie o kultúrnej blízkosti je jedna s najdôležitejších prekážok v preklade
Summary: Translatological research generally focuses on problems of translation in the languages and cultures with the average distance between each other. For Poles the common perception is that the Slovak culture is close to the Polish one. According to the latest anthropological concept the culture is considered close when in the receiving area it is well-known and accepted and interest in it puts it in a central position in comparison with other strange cultures. Slovak culture in Poland is little-known, does not attract the interest, so it can only be described as a neighbourly. Such a position of Slovak culture in Poland is reflected in the number of published translations of Slovak literature and their reception. The belief that Slovak culture proximity to the Polish one is applied to the perceived similarity of languages which affects the quality of translation. Differences and dissimilarities in culture are reflected in the language and cause various types of obstacles in the process of translation: in the translation of names, words-realities, collocations, social behaviors, conventions of text, literary trends and currents. Observation of these difficulties leads to the conclusion that contrary to popular belief about the proximity to the Polish and Slovak cultures translation within these literatures poses many problems caused by cultural differences. Solutions of these difficulties adopted by translators, demonstrate the fact that translators yield to the illusion of proximity of cultures. Translations do not perform their functions belonging to them in the Polish-Slovak intercultural dialogue. The belief in the cultural proximity is one of the most significant barriers in translation.