PL
dr, słowacystka, adiunkt w Zakładzie Teorii Literatury i Translacji w Instytucie Filologii Słowiańskiej Uniwersytetu Śląskiego w Katowicach. Bada dwudziestowieczną literaturę słowacką i jej przekłady oraz recepcję w Polsce, a także literaturę polską w słowackich przekładach. W zakres jej zainteresowań wchodzą zagadnienia recepcji przekładu, uwarunkowań kulturowych przekładu, teorii przekładu. Od 2008 roku realizuje wraz z pracownikami Zakładu Teorii Literatury i Translacji projekt wydawniczy Przekłady Literatur Słowiańskich pod kierownictwem prof. dr hab. Bożeny Tokarz. Jest autorką monografii pt.: O polskich przekładach prozy Vincenta Šikuli (2010), współredaktorką tomu Z dziejów podmiotu i podmiotowości w literaturach słowiańskich XX wieku. (Współredakcja B. Czapik–Lityńska, 2005). Opublikowała ponad 20 artykułów naukowych z zakresu literaturoznawstwa oraz przekładoznawstwa. Tłumaczy z języka słowackiego i języka czeskiego, m.in. artykuły naukowe (T. Žilka, M. Součková, A. Valcerová, J. Šnytová, A. Kulihová), teksty literackie (M. Kukučín), dramaty I. Škripkovej pt.: Neplač Anna/Nie płacz Anno (współautorstwo z S. Sojdą, wystawiona w Opolskim Teatrze Lalki i Aktora im. A. Smolki, premiera Opole 05.02.2011) oraz Mocad[r]amy (Projekt Štúdia T.W.I.G.A., dla Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadelný Ústav, 2010).
SK
PhD., slovakistka, vedecký pracovník Katedry literárnej vedy a translacie v Inštitúte slovanskej filológie Sliezskej univerzity v Katoviciach. Skúma slovenskú literatúru 20. storočia, jej preklady a recepciu v Poľsku i tiež poľskú literatúru v slovenských prekladoch. Zaujímajú ju otázky recepcie prekladu, kultúrne podmienky jeho vývoja, teoretické základy prekladu. Od roku 2008 spolu s pracovnikmi Katedry literárnej vedy a translacie realizuje projekt „Przekłady Literatur Słowiańskich“/„Preklady slovanských literatúr“ pod vedením prof. dr hab. Bożeny Tokarzovej. Je autorkou monografickej štúdie O polskich przekładach prozy Vincenta Šikuli/O poľských prekladoch prozy Vincenta Šikulu (2010), spoluredaktorkou zväzku Z dziejów podmiotu i podmiotowości w literaturach słowiańskich XX wieku/ Z dejín subjektu a subjektivity v slovanských literatúrach 20. storočia. (Spoluredakcia z B. Czapik–Lityńskou, 2005). Uverejnila viac ako 20 vedeckých článkov v oblasti literárnej vedy a translatológie. Prekladá zo slovenčiny a češtiny, m. in. vedecké články (T. Žilka, M. Součková, A. Valcerová, J. Šnytová, A. Kulihová), literárne texty (M. Kukučín), texty dramatické I. Škripkovej: Neplač Anna/Nie płacz Anno (spoluautorstvo s S. Sojdou, vystavená v Divadle A. Smolky v Opole, premiéra Opole 05.02.2011) i Mocad[r]amy/ Mocad[r]amy (Projekt Štúdia T.W.I.G.A. pre Bábkové divadlo na Rázcestí, Divadelný Ústav, 2010).
EN
PhD, Slovak philologist, assistant professor at the Department of Theory of Literature and Translation in the Institute of Slavic Studies at the University of Silesia in Katowice. She conducts researches of twentieth-century Slovak literature and its Polish translations and the reception in Poland. She is also interested in Polish literature in the Slovak translations. The scope of her interests includes issues of reception of translation, cultural conditions of translation, translation theory. Since 2008, together with the staff of the Department of Theory of Literature and Translation, under the guidance of prof. dr. hab. Bożena Tokarz, she implements the publishing project “Przekłady Literatur Słowiańskich”/ “Translations of Slavic Literatures”. She is the author of the monograph under the title O polskich przekładach prozy Vincenta Šikuli/The Polish translations of Vincent Šikula’s prose (2010), co-editor of volume Z dziejów podmiotu i podmiotowości w literaturach słowiańskich XX wieku/From the history of the subject and subjectivity in Slavic literatures of the twentieth century (Co-editor B. Czapik – Lityńska, 2005). She has published over 20 scientific articles in the field of literature and translation studies. She also translates from Slovak and Czech language. She has translated scientific articles of J. Šnytová, T. Žilka, M. Součková, A. Kulihová, A. Valcerová, literary texts of M. Kukučín, Slovak dramas of Iveta Škripková (Neplač Anna/Nie płacz Anno/Do not cry Anna, co-author with S. Sojda, staged in Opole Puppet and Actor Theatre of A. Smolka, premiere at 05th of February 2011 and Mocad [r] amy/Mocad [r] amy, project Štúdio TWIGA for Bábkové divadlo na Rázcestí/The Puppet Theatre on Rázcestí and Divadelný Ústav/The Institute of Theatre, 2010).
WIĘCEJ / MORE
Marta Buczek: Słowacki realizm magiczny w polskim przekładzie pobierz Rozwiń
Translated Title: Slovak magical realism in polish translation.
Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski,
buczek.marta@interia.pl.
Language: Polish.
Issue: 1 (1)/2009.
Page Range: 196-208.
Résumé: V svojom članku autorka uvažuje na tému prekladových výborov Jacka Bukowského, poľského prekladateľa prózy Václava Pankovčína, predstaviteľa mládej generácie slovenských spisovateľov, debutujúcich na začiatku 90 tých rokov. Zbierka krátkych poviedok Marakéš (1994) a novela Tri ženy pod orechom (1996), ktoré boli publikované v Poľsku pod názvom Marakesz (2006) sú ojedinelé preklady slovenskej prózy vychádzajúce v tomto roku. Autorka članku rozvažuje výbor prekladovej stratégie a jeho konzekvencie.
Summary: The author presents in this paper her consideration of the strategy of translation taken by Jacek Bukowski, polish translator of Václav Pankovčín prose. Short stories Marakéš (1994) and the novel Tri ženy pod orechom (1996) by Václav Pankovčín were publicated in Poland under the title Marakesz (2006) and are the only one example of slovak prose transalted into polish this year. The author of the paper discusses transtlatological problems of the prose wchich strongly corespondents with magical realism, she concentrates on the semantic signals of the text, significant elements of the structure which define the boundary-line of the meaning space of Václav Pankovčín works. Finaly she reflects on the transfer of implicated senses and meanings from original into translation. She reflects how in proces of translation the translator transfered hormony of fundamental codes of the original (lexical, semantics, cultural and estetic).
Marta Buczek: Wielokulturowość w przekładzie Opowieści galicyjskich Andrzeja Stasiuka pobierz Rozwiń
Translated Title: Medzikultúrny dialóg v slovenskom preklade diela Andrzeja Stasiuka Haličské poviedky / Intercultural dialogue in Slovak translation of Andrzej Stasiuk book Opowieści galicyjskie. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej Uniwersytet Śląski, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 235-250.
Résumé: Prispievok sa týka problémov medzikultúrneho dialógu v slovenskom preklade zbierky poviedok Andrzeja Stasiuka pod titulom Haličské poviedky. Autorka dáva pozor na translatologické problémy vyplyvajúce zo špecifiky originálu, v ktorom dialóg kultúr funguje vnútorne v texte. Prispevok uvažuje o translatologických problémoch, sústreduje pozornosť na kľúčových textových signáloch, významných elementoch štruktúry textu, ktoré definujú hranice sémantiky originálu. Autorka určuje spôsob interpretácie a transferu sémantiky originálu v preklade. Zaujima ju, akým spôsobom sa prekladateľovi Haličských poviedok podarilo preložiť aspekt zmiešania kultur.
Summary: The article deals with the question of intercultural dialogue in Slovak translation of Andrzej Stasiuk book under the title Opowieści galicyjskie. The author draws attention to translation problems resulting from the peculiarity of origin, in which a dialog of many cultures decides about the inner structure of a text. The author discusses translation problems focuses on text signals, significant structure elements which state the limits of semantic area of the origin. It defines the way of reading and transfering the sense of origin implied in translation. The author considers what extent the translator of Opowieści galicyjskie managed to transfer in translation the aspects of cultures mix up and coexistence.
Marta Buczek: Bariery kulturowe w słowackim przekładzie Ferdydurke Witolda Gombrowicza pobierz Rozwiń
Translated Title: Kultúrne bariéry v slovenskom preklade Ferdydurke Witolda Gombrowicza / Cultural barriers in the slovak translation of Witold Gombrowicz’s Ferdydurke. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 164-183. Kľučové slova: Witold Gombrowicz, Ferdydurke, umelecký preklad, poľská literatúra v slo-venskom preklade, kultúrne bariéry v preklade; Key words: Witold Gombrowicz, Ferdydurke, translation, polish literature in Slovak translations, cultural barriers in translation.
Résumé: Príspevok predstavuje problém kultúrnych bariér v slovenskom preklade románu Ferdydurke Witolda Gombrowicza, ktorý bol publikovaný v novom prijímacom horizonte v roku 2004. Roman bol preložený dobré známym slovenským prekladateľom Jozefom Marušiakom. Autorka článku popisuje prekladateľské stratégie, ktoré boli využité prekladateľom, aby prekonať kultúrnu bariéru a rekonštruovať cudzie mentálne mechanizmy vpísané v cudziu kultúru. Používané v procese reinterpretácie významov originálu stratégie sú: stratégia doslovnosti, ktorá sa spája so stratégiou neutralizácie cudzích kultúrnych faktorov. Otázkou sa stáva, čí je možne preložiť komplikovanú prózu Witolda Gombrowicza do slovenčiny a reinterpretovať implikované v texte kultúrne faktory, čí nie sú bariérou v procese prekladu.
Summary: The article presents the problem of cultural barriers in Slovak translation of Witold Gombrowicz’s Ferdydurke which was published in a new translation horizon in 2004. The roman was translated by a very well known Slovak translator — Jozef Marušiak. The author of the article shows the translation strategies which were used by him to overcome cultural barriers and reconstruct foreign mental mechanisms as part of different culture. The strategies exploited in the process of reinterpretation of the original meanings were the literal strategy combined with the strategy of neutralization of foreign cultural facts. The question is if it is possible to translate complicated prose of Witold Gombrowicz to Slovak and reinterpret implicated in the original text cultural facts and whether they constitute the cultural barrier in the process of translation.
Marta Buczek: Stereotypy w przekładzie słowackich opowiadań Bajki dla niegrzecznych dzieci i ich troskliwych rodziców Dušana Taragela pobierz Rozwiń
Translated Title: Stereotypes in the translation of Slovak short stories under the title Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents by Dušan Taragel.
Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski,
buczek.marta@interia.pl.
Language: Polish.
Issue: 4 (1)/2013.
Page Range: 224-240.
Kľučové slova: Stereotyp a preklad, slovenská literatúra, Dušan Taragel, Tomasz Grabiński, slovenská literatúra v Poľsku.
Key words: Stereotype and translation, Slovak literature, Dušan Taragel, Tomasz Grabiński, Slovak literature in Poland.
Rezumé: Marta Buczek, autorka článku zaoberá sa problémom stereotypov v knihe slovenského spisovateľa Dušana Taragela pod titulom Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov publikovanej v roku 1997. Článok sa zameriava na pôvodný text a jeho poľský preklad uverejnený v roku 2005, ktorého autorom je Tomasz Grabiński. Zbierka rozprávok Dušana Taragela je zaujímavý príklad použitia stereotypov v literatúre. Autor používa dobre známe stereotypy a núti ich k plneniu úloh v rozpore s ich základnou sémantikou, čo vedie k transformácii jednotlivých zložiek stereotypov a zahŕňa nové atypické štrukturálne vzťahy. Rozprávky Taragela uskutočňujú špecifickú hru so stereotypami pomocou žánru grotesky. Zaujímavé je ako sú tieto translatologické problémy riešené v preklade. Autorka článku sa snaží odpovedať na otázku, čí stereotypy sú prekladateľné do iných jazykov, čí sú prekladateľné v akte kultúrnej komunikácie.
Summary: The author of the article raises the problem of stereotypes in the Slovak collection of short stories book under the title Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents (1997) written by Dušan Taragel. The article focuses on the original text and its Polish translation by Tomasz Grabiński published in 2005. Dušan Taragel‘s short stories are an interesting example of using stereotypes in literature. He uses and forces well known sterotypes to perform tasks inconsistent with their basic semantics which leads to a transformation of the individual components of the stereotype and includes the new atypical structural relationships. Taragel’s short stories undertake a peculiar play with stereotypes using of the genre of the grotesque. An interesting matter is how the Polish translation deals with this and is carried out at all levels play. The article tries to answer the question if stereotypes may be translatable into the second language when the code changes, if they can be translatable in an act of cultural communication.
Bibliografia przekładów literatury słowackiej w Polsce w latach 2007—2012 (Marta Buczek) pobierz Rozwiń
Translated Title: The bibliography of translations of Slovak literature in Poland from 2007 to 2012. Author Name: Marta Buczek, University of Silesia in Katowice, Institute of Slavic Studies, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Slovak, Polish. Issue: 4 (2)/2014. Page Range: 364-382. Key words: Slovak literature in Poland.
Bibliografia przekładów literatury polskiej w Słowacji w latach 2007—2012 (Marta Buczek) pobierz Rozwiń
Translated Title: The bibliography of translations of Polish literature in Slovakia from 2007 to 2012. Author Name: Marta Buczek, University of Silesia in Katowice, Institute of Slavic Studies, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish, Slovak. Issue: 4 (2)/2014. Page Range: 385-416. Key words: Polish literature in Slovakia.
Marta Buczek: Józef Marušiak — tłumacz-komparatysta idealny? pobierz Rozwiń
Translated Title: Jozef Marušiak — the translator — the perfect comparatist?
Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski,
buczek.marta@interia.pl.
Language: Polish.
Issue: 5 (1)/2014.
Page Range: 374-387.
K’lúčové slová: súčasná komparatistika, literárny preklad, komparatistika a preklad, Jozef Marušiak, poľská literatúra po slovensky.
Key words: new comparative studies, translation studies, literal translation, Jozef Marušiak, Polish literature in Slovak.
Rezumé: Vo svojom príspevku pod titulom Jozef Marušiak — prekladateľ — komparatista ideálny? autorka Marta Buczek sa zaoberá problémom nevyhnutných vzťahov súčasnej novej komparatistiky a translatolgie. Predložená v príspevku teória súčasnej komparatistiky a translatologie dokazuje, že sú to discipliny vzajomne spojené predmetom výskumu. Predmet záujmu komparatistiky sa zhoduje s rozsahom záujmu výskumu prekladu. Posun smerom k komparatistickému vnímaniu prekladu upozornil na tvorivú úlohu prekladov a tvorivú úlohu prekladateľa v kultúre a literatúre. V ďalšej časti príspevku autorka analyzuje prekladateľskú čínnosť známeho slovenského prekladateľa poľskej literatúry — Jozefa Marušiaka. Odpovedá na otázku, kto je komparatista ideálny, a čí možno slovenského prekladateľa predpokladať za komparatistu ideálneho.
Summary: In the article under the title Jozef Marušiak — the translator — the prefect comparatist? the author Marta Buczek raises the problem of necessary relationships between new Comparative Studies and Translation Studies. The theory of Comparative Studies and Translation Studies presented in this paper shows that that disciplines are closely connected to each other by the subject of research. The subject of interest of the Comparative Studies is consistent with the interest of research in Translation Studies. Turning towards comparative perception of the translation has focused its attention on the creative role of translation in the culture and the creative role of the translator. In the next part of the article the author analyzes the translation activity of well known Slovak translator of Polish literature — Jozef Marušiak. The author answers the question, who is the perfect comparatist and if the Slovak translator can be assumed for the perfect comparatist.
Bibliografia przekładów literatury słowackiej w Polsce w 2014 roku (Marta Buczek) pobierzRozwiń
Translated Title: The bibliography of translations of Slovak literature in Poland in the year 2014. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish, Slovak. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 153-154. Key words: Slovak literature in Poland.
Marta Buczek: Słowacki klimat Europy Środkowej w Polsce pobierzRozwiń
Translated Title: The Slovak climate of Central Europe in Poland. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 155-166. Kľúčové slova: umelecký preklad, súčasná slovenská literatúra, slovenská literatúra v Poľsku, Pavel Vilikovský, Pavol Rankov, Rudolf Chmel, Tomasz Grabiński, Jacek Bukowski, vydavateľstvo Książkowe Klimaty. Key words: literary translation, contemporary Slovak literature, Slovak literature in Poland, Pavol Vilikovský, Pavol Rankov, Rudolf Chmel, Tomasz Grabiński, Jacek Bukowski, publishing house Książkowe Klimaty.
Resumé: Príspevok autorky Marty Buczek sa týka slovenskej literatúry preloženej do poľského jazyka v posledných rokoch 2013 a 2014. Autorka sa zaoberá problémom prekladu súčasnej slovenskej literatúry, ktorá skúma problematiku stredoeurópskej totožnosti v stredoeurópskom priestore. Uvažuje o slovenských dielach a ich recepcii v poľskom horizonte čitateľov. Podrobne analyzuje preklady, ktoré v poľskom priestore plnia úlohu mediácie, podporujú porozumenie a pochopenie medzi dvoma kultúrami patriacimi ku spoločnému stredoeurópskemu kruhu. Posledné poľské preklady slovenskej súčasnej literatúry, medzi ktoré patria prózy Pavla Rankova, Pavla Vilikovského a eseje Rudolfa Chmela, dopĺňajú v poľskom priestore znalosť slovenskej kultúry, literatury a dejín. Taktiež zvyšujú povedomie poľského čitateľa, jeho citlivosť a schopnosť vnímania innej a rôznorodej kultúry. Inšpirujú skúmanie a objavovanie nových významov rôznorodého stredoeurópskeho sveta.
Summary: The article concerns Slovak literature translated into Polish in recent years, 2013 and 2014. The author focuses on the problem of the translation of contemporary Slovak literature that examines the issue of Central European identity in Central Europe. She considers the latest Slovak literary works and their reception in the Polish horizon, as well as analyses translations which in the Polish horizon play the role of mediation, and promote understanding between two cultures belonging to the common Central European circle. Recent translations of contemporary Slovak literature, including Pavol Rankov, Pavel Vilikovský, Rudolf Chmel, compliment the knowledge about Slovak culture, literature and history among Polish readers. They also raise their awareness for diverse sensitivity and ability of perception. They also inspire exploration and search for new meanings.
